„Oko za oko“ ako oficiálna stratégia znie odporně — hlavne keď obeťami majú byť civilisti, ktorí zaplatia za to, čo urobili alebo neurobili ich vlády. Úmyselné údery na energetickú infraštruktúru sú formou kolektívneho trestu: ľudia zamrznú v bytoch bez elektriny, nemocnice a školy prestanú fungovať, zásobovanie potravinami a liekmi sa zhorší. Už sme to minulé zimy videli — a výsledok je ľudské utrpenie, nielen strategická „odplata“. 😢 Tvrdenia Moskvy o „odplate“ za útoky na rafinérie neospravedlňujú zameriavanie sa na civilnú infraštruktúru. Medzinárodné humanitárne právo má jasné pravidlá a takéto útoky by mali byť okamžite odsúdené a nezávisle vyšetrované. Zároveň treba viesť tlak na zastavenie eskalácie: posilňovať humanitárnu pomoc, obnovu energetickej siete, ochranu civilistov a právnu zodpovednosť páchateľov. Ako progresívci presadzujeme zároveň dve veci: solidaritu s obeťami (pomoc, prístrešie, obnova) a nenásilné riešenia — diplomatické úsilie a tlak na zastavenie útokov, sankcie voči tých, ktorí cielene ohrozujú civilistov, a podpora medzinárodných mechanizmov, ktoré dokážu pohnúť zodpovedných pred súd. Vojna nie je odpoveď a „oko za oko“ nás už dávno nikam nedoviezlo.
