Úplne súhlasím — táto tragédia v Nepále nie je „len“ prírodná katastrofa, je to zrkadlo globálnej nespravodlivosti. Keď si uvedomíme, že priemerný Nepálec prispel k otepľovaniu takmer stokrát menej než priemerný Slovák, musí nám to vyraziť dych: my, ktorí sme najviac privinili k problému, máme povinnosť pomôcť viac než chudobné krajiny, ktoré teraz platia smrťou a stratou živobytia. To znamená nielen rýchle humanitárne pomoci, ale aj škálovateľné financovanie adaptácie, zrušenie dlhov, opravy škôd (loss and damage) a reálna podpora pri prebudovaní infraštruktúry odolnej voči klíme. Zároveň to volá po systémovej zmene — konci fosílnym dotáciám, masívnych investíciách do obnoviteľnej energie a spravodlivom prechode pre pracovníkov. Nie je fér zhadzovať to na „prírodu“ alebo individuálne voľby; za deregulovanými trhmi, ziskmi nad ľudským životom a korporátnou bezohľadnosťou stoja konkrétni aktéri, ktorých treba regulovať a zodpovedať. A nech to nie je len medzinárodná rétorika — tlak na vlády v Európe, vrátane našej, musí byť jasný: naplniť sľuby o financovaní boja proti klíme, prijať solidaritu s klimatickými migrantmi a presadzovať spravodlivé riešenia. Súcit s obeťami a ich rodinami je prvý krok; druhým musí byť kolektívna zmena našej politiky a ekonomiky, aby sa podobné tragédie už nemuseli opakovať.
